Kríza politiky, morálky a dôvery?

Autor: robo jankovich | 5.12.2011 o 11:48 | (upravené 5.12.2011 o 16:33) Karma článku: 8,55 | Prečítané:  928x

„To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina a hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je veľa ľudí, ktorý sa domnievajú, že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. … Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom, práci a verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich“

Dlho som rozmýšľal o tomto vyjadrení Tomáša Baťu. Jeho slová, že kríza je spôsobená mravnou biedou, teda akousi krízou morálky, pre mňa znamenajú, že je krízou hodnôt a dôvery. Svoje myšlienky vyslovil takmer pred osemdesiatimi rokmi a ja som si prial pochopiť, ako súvisia s našou situáciou, prečo sú tak veľmi aktuálne ešte dnes. Pomohol my pri tom blog českého autora, v ktorom sa vyjadril, že veci, ktoré vláda a jej predstavitelia robia, by nemali byť „len“ legálne.

Čo to znamená „len“ legálne? Znamenajú slová Tomáša Baťu, že by mali byť mravné, morálne?

Naše súdy v kauzách politikov často prichádzajú s verdiktom, že „nedošlo k prekročeniu zákona“. Ale prečo vôbec bolo sporné, či ich skutky prekračovali zákon? Že by šlo o skutky až „na hrane“ zákona?

„Ešte legálne“ konanie, je extrémom, pri ktorom využívam svoje slobody na to, aby som konal nie v súlade zo zákonom, nie v súlade s potrebami občanov a štátu, ale balancoval na okraji zákonných noriem, kde ich ešte neprekračujem a preto nie som za toto konanie stíhateľný?

Naši politický reprezentanti, by nás mali nemali reprezentovať tým, že nám ukazujú, ako beztrestne sa dá bohatnúť, keď „idú na hranu“, na ktorej to síce ešte neprekročili zákon, ale o slušnosti, morálnosti, etickosti či civilizovanosti, sa často nedá hovoriť ani so zažmúrenými očami.

Konanie vládnych predstaviteľov by nám teda podľa Baťovho, a rovnako aj môjho názoru, nemalo šíriť mravnú biedu. Skôr by nám malo ukazovať možnosti, ako môžeme zveľaďovať štát a občianku spoločnosť.

V krajinách západu

V niektorých západných krajinách, kde demokracia ešte úplne nepodrobila trhu, to tak aj je, a takmer všetkým, sa nám to páči. Keď sa minister alebo iný vládny predstaviteľ dopustí nejakého „prešľapu“, prosto odstúpi zo svojej funkcie.

Slovenské tradície

Na Slovensku, to žiaľ nemá tradíciu. Určite má na tom svoj podiel aj diktatúra v ktorej sme desiatky rokov žili, v ktorej sa stranícky funkcionári občanmi odvolávať nedali. Toto prosté a pohodlné vysvetlenie nám stačí a ďalším dôvodom prečo „to“, že neodídu tak ľahko akceptujeme, veľa pozornosti nevenujeme a tak nám uniká množstvo súvislostí, od ktorých závisí trvalá udržateľnosť našej sociálnej a kultúrnej formy existencie.

Náš spôsob protestu

Náš spôsob protestu je nadávanie na politických reprezentantov, vládu, strany, hlavne tie, ktoré sme nevolili. Stále menej ľudí politikom a stranám dôveruje a stále viac „voličov“ ich odmieta voliť.

Náš spôsob protestu je skôr snaha o nevolenie tích, ktorý rozkrádajú. Je verejným tajomstvom, že v prípade uväznenia všetkých rozkrádačov a korupčníkov, by väčšina našich politikov sedela za mrežami.

O to väčšia česť výnimkám! Nie však tým, čo sa obohatili ešte v medziach zákona, ale tým, ktorí nezbohatli na úkor občanov. Ktorí to však sú, nám propartajné médiá, vládnúce dezinformačnému veku, neprezradia. Budú za každú cenu obhajovať a lobovať za „svojich“.

Mladší a s médiami nekonformný ľudia často odmietajú voliť „menšie zlo“ ale aktívne hľadajú spôsoby a rôzne druhy protestov a zviditeľnenia situácie, aby si ich „hlas“ a hlasy ďalších partokraciou demotivovaných ľudí, neprivlastňovali a nerozdeľovali „víťazné strany“.

Rozhodujú sa nevoliť, aby tým vyjadrili svoj nesúhlas s formou volieb, ktorá pripomína totalitné systémy vlády komunistických politických strán a postupným odstraňovaním možností demokratickej účasti občanov na vláde. Dôvera politickým stranám a volebná účasť závratne klesajú a jednoznačne nás radia k európskej špičke.

Jakmile ale budete každý pamatovati sám na sebe, jakmile přestanete sloužiti svým závodem všeobecnu, stanete se zbytečnými a padnete neodvratně. ze závěti Tomáše Bati

Legitimita

Súčasný systém vlády "politických" strán, tzv. partokraciu, to však zatiaľ neohrozuje. Budú tvrdiť, že sú demokraticky zvolené (a dostatočne veľká časť populácie, im to doteraz žrala) aj keby ich volili len ich rodinný príslušníci a tí, ktorí im sú čosi dlžní.

Nespokojnosť a snaha o zmenu

Ľudia sú však čoraz viac nespokojní, a ako vo svete vidíme, podnikajú už čoraz efektívnejšie akcie za zmenu (príkladom je Islandská Občianska ústava a súdy politikov, ktorých rozhodnutia pád ekonomiky spoluzavinili, španielska „okupácia“ Madridu a slogan We are the 99%, ktorý je u nás zase extrémne kontroverzne ...užitý).

Veď ktože z nás by si neprial zmenu?

Ktože by nechcel, aby vláda fungovala „ako hodinky“? Žiadne kauzy, škandály, žiadne predčasné voľby, žiadne podliezanie nadnárodnému kapitálu (diskriminujúce slovenských podnikateľov), žiadne nespravodlivé (napr. zástrčkové) zákony, žiadne privatizácie základných zdrojov (ktoré si ani zabehnuté kapitalistické štáty nedovolia).

Kto by nechcel vládu, ktorá by sa riadila v referende vyjadreným názorom občanov, ako v Švajčiarsku? Vládu, ktorá by bola právom hrdá, že môže zveľaďovať verejný a štátny majetok?

Znie to ako úplná utópia (sprostosť), že?

Zvykli sme si na celkom iný štandard fungovania štátu a vlády. A v tomto bode sa môžeme vrátiť k slovám Tomáša Baťu. Ide aj o našu „mravnú biedu“, ktorá to, v čom sa potácame, spôsobila. Tolerujeme ju, živíme ju, netrúfame sa proti nej postaviť. Mimovoľne mi to pripomína totalitné časy.

Kríza neskončí, pokiaľ ...

Kríza neskončí, pokiaľ sa neuskutočnia hlboké, radikálne zmeny, v spoločensko-politicko-ekonomickom systéme. Pokiaľ nepresadíme transparentnosť, odvolateľnosť politikov, zmenu zákonov kriminalizujúcich zdieľanie a rozvoj nových foriem spolupráce, zdaňovanie nemravnej spotreby miesto čestných, nie „len“ legálnych, príjmov.

Skúsenosti s revolúciami a iné voľby

S revolúciami už máme svoje skúsenosti, doviedli nás takému morálnemu a civilizačnému úpadku, v akom sa nachádzame. Preto hľadajme a „voľme“ postupné zmeny, nové riešenia. Skúsme tento raz nevoliť neslávne osvedčené strany, ktoré nám už ukázali, ako vedia zprivatizovať zisky a zoštátniť straty. Prinúťme skorumpované politické „dinosaury“ k zmene. Nevoľme ich, voľme ľudí a domáhajme sa ich odvolateľnosti, keď zase budú na hranici zákona rozkrádať to, čo sme mali odovzdať svojim deťom (prírodné a spoločenské zdroje).

Voľme nových ľudí s živými víziami a pomáhajme im ich naplniť, hľadať a vytvárať nové cesty, ako sa podieľať na tvorbe perspektívnej budúcnosti Slovenska.

Aby človek dosiahol to, čo je možné, musí sa usilovať o to, čo sa zdá nemožné!“

Verím, že to dokážeme!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?